masaker motorovou pilou

Nemam "kůlničku na dříví". Zacinam ju potrebovat. Kam sa pohnem, vsade narazim na poleno.

Alebo si podam inzerat : "Darujem poleno, aj celu siahovicu - priveziem, zlozim, (len nech sa ho zbavim)..."

Uz v rannej mladosti som mala chvile, ked ma sem-tam osvietilo. Skoda, ze nepocuvam vlastne rady. Obzvlast tie, co som dala na papier. Asponze rit som si s nimi vytrela, nech tolko nebanujem.

Ako vtedy na "litike"-rozumej literature, ked "Strč-prst-skrz-Frč" zadala temu na sloh. No ano, uz len jej prezyvka by stala za elaborat, hlavne ked vznikla ako "dobra rada" pre riaditela gympla, co ju pretahoval. Tema znela: "Moje plany do buducnosti".

A vtedy som skomponovala mudrost - ktorej keby som sa ja drzala, a nieze ju na hajzli zkompostovala - v bavlnke by som si zila.

Automaticke pisanie sa to tusim vola, ked diktuje dusa, podvedomie.

"Pozeraju mi ponad plece, zakvaceny za rameno, nakukaju do papiera. Citaju z pier, usi natrcene na hovorene slovo...skriatkovia, mali skodoradostni hajzlici...akonahle napisem nejaky plan, tuzbu do buducna, je odkazana na zanik. Skriatkovia to zariadia vzdy naopak, najust, spinavci krpati."

"Cize "moje plany do buducnosti" zverejnit nemozem. No uznajte pani ucitelka, litikarka fikana ridom, a ze feministka, slobodna stara panna...jaky je? stary paprda, ti strcil neco ine cez krk nez prst :-)".....a kedze fungovala symbioza, a pani ucitelka asi tusila, ze Fridinka ma pravdu, jej fukla jednotku za "nic nepoviem-kvoli skriatkom", na celu hubu, na hanbu, na stojaka, pred celou klassou, som si to vyzrala...a pritom jaka mudra som bola.

Tak sa teraz pytam: chce niekto odo mna poleno?! Lebo hubu si pustam na spacir, a prisaham-hned, ako vyslovim co chcem, po com tuzim, co planujem, na co sa tesim, co sa risuje-dostanem polenom po hlave, ale najcastejsie mi hodia ti kriklavi skřeti poleno pod nohy. Keby som svoje plany nevypustila z huby, ako som to v mladosti v tom slohu vymakla-nepotrebovala by som "kůlničku na dříví". Za chvilu nalozim plnu Tatrovku.